Čerešničky, čerešne...

Uprostred nášho dvora stojí obrovská čerešňa. Bola tam, už keď sme kúpili náš dom. Keď bola dcérka maličká, mala pod ňou v tieni hojdačku. Dcéra už povyrástla, hojdačku sme zvesili, ale čerešňa je tu s nami stále ...

Je už taká stará, že každý rok rozmýšľame že by sme ju mali spíliť, aby nám nespadla pri nejakej víchrici na hlavu, ale nejako sa k tomu nevieme prinútiť... Zatiaľ tam stojí a aj keď úroda z nej nie je veľká, aspoň nám poskytuje chládok v letných horúčavách ...

Pamätám sa, že kedysi boli  čerešne skoro v každej záhrade. Teraz máme na celej ulici čerešňu už iba my, a to je aj dôvod prečo nerodí. Čerešne (hlavne tie staršie odrody) potrebujú opeľovača, aby zarodili. Najlepšie inú čerešňu, ktorá kvitne v tom istom čase, preto by sa mali sadiť vždy minimálne dve čerešne blízko seba ...

Pamätáte sa na tie povestné čerešňové aleje, ktoré kedysi lemovali staré cesty? Keď zakvitli, bol to fascinujúci pohľad. A keď dozreli, tak boli obsypané deťmi z celého okolia. U nás bolo takýchto čerešňových alejí niekoľko, žiaľ už sú skoro všetky vypílené. Staré čerešne vymreli a nové už nikto nesadí ...

Už niekoľko rokov sa snažím presvedčiť manžela, že chcem zasadiť dve čerešne do záhrady, kde máme ovocný sad. Zatiaľ ma vždy prehlasoval a to najmä kvôli cene sadeníc, ktorá je naozaj dosť vysoká, ale minulý týždeň sme boli na Gardenii a ja som si "vydupala" dve čerešničky - srdcovky :)) No a tak sme tie hriešne drahé čerešňové "prútiky" spolu zasadili, a o zopár rokov uvidíme či budeme jesť aj čerešne, potom vám dám vedieť :)) ...